Cítim sa mizerne. Štvrtok som stretla Nemca a bolo to úžasné. A to je ten problém. Uvedomila som si, že je to niekto, kto vie so mnou robiť také divy, ako nikto iný. Taká nervózna, ako pred týmto stretnutím, som nebola ani pred štátnicami. Väčšinou je to opačné pohlavie, ktoré je nervózne, klepú sa mu ruky v mojej prítomnosti a zo všetkých síl sa to snaží zamaskovať. Vo štvrtok som však bola práve ja tá, ktorá sa musela krotiť a nahovárať si, že však o nič nejde. Lenže veľmi dobre som si uvedomovala, že o tohto chlapa veľmi stojím a bola som jednoducho z neho hotová. Bože povedz, prečo som si ho len pred vyše dvomi rokmi nechala ujsť? Kde sa mi podel rozum? Musím ja stále robiť nesprávne rozhodnutia? Potrebujem od neho druhú šancu, veľmi si prajem, aby to cítil rovnako ako ja. Dúfam, že necíti zatrpknutosť a nie je príliš hrdý a hlavne, že mi nebude chcieť vrátiť to, že som ho kedysi nechala ísť.
Som z toho všetkého akási nervózna, nedokážem spať, na nič sa sústrediť, dokonca som navrieskala aj na dobrú kamarátku za úplný nezmysel. To ma fakt dosť mrzí a mám pocit, že to len tak nezabudne a nehodí za hlavu. Zavádzam niekoľkých ľudí, nie celkom úmyselne, mám v sebe obrovský chaos. Prečo nemôže niekto prísť a povedať mi, čo mám robiť? Život by bol omnoho jednoduchší a keby som nebola s rozhodnutím spokojná, aspoň by som mohla nadávať na niekoho iného. Takto si môžem vyčítať len sama sebe, prečo som taká sprostá a stále dookola premýšľať, prečo som veci neurobila tak alebo onak. Niekedy mám pocit, že čokoľvek chcem, aj tak má pre mňa osud pripravené ďalšie prekvapenie, ktoré má dovedie na cestu, ktorú mám predurčenú. Pretože v živote sa mi stali veci, ktoré v žiadnom prípade nemožno považovať za náhodné.
V mojej duši zavládol nepokoj. Cítim, že už potrebujem mať pri sebe niekoho blízkeho, s kým sa môžem podeliť o každodenné maličkosti, ktoré robia život krajším. Už ma prestalo baviť aj nočné žúrovanie, alkohol a diskotéky. Abstinujem presne tri týždne, čo mi dáva dostatok času na premýšľanie o tom, čo vlastne chcem a čo nechcem. Už nechcem nič povrchné, krátkodobé, nikam nevedúce. Chcem niečo skutočné, hlboké a stále, čo ma naplní šťastím a prinavráti moju stratenú rovnováhu. Mám pocit, že som pripravená na ďalší vzťah. Na vzťah s Nemcom. Ale otázka znie:
„Si pripravený ty na mňa? Si ochotný sa mi znovu otvoriť a odovzdať?“
Prosím, daj mi druhú šancu!
Komentáre
Mám
?
Nie je anonymita tvojou posadnutosťou ?
Vieš anonymita môže viesť aj k večnému alibizmu
snažím sa