V piatok ma zaskočil slovami „je tu strašná zima“ a mne sa okamžite zrýchlil tep. Už priletel, je späť v Európe! Zrazu som nevedela, či sa mám tešiť alebo plakať, prepukli vo mne totálne zmiešané pocity. Za posledných pár dní sa odohrali veci, ktoré mi mierne povedané skomplikovali moje úvahy o Nemcovi. Ale v okamihu zistenia, že ho môžem o pár dní vidieť, zavládol v mojej duši chaos.
November je tu a dlho očakávané stretnutie je naplánované. Deň „D“ je zajtra. V hlave mám však milión nezodpovedaných otázok. Bože, čo vlastne od toho očakávam? A čo očakáva on? O čo nám ide? Čo ideme spolu riešiť? Čo bude nasledovať po stretnutí? Príde ďalšie? Viem, že teraz nad tým budem zbytočne uvažovať, pretože všetko sa ukáže zajtra. Ale aj tak, neviem či sa mám tešiť alebo sa tváriť nad vecou. Zdá sa mi, že sa trochu bojím. Áno, bojím sa ale určite nie viac ako on. Riskuje mnoho, keď sa rozhodol napriek všetkým okolnostiam so mnou stretnúť. Už raz som ho zranila, už raz bol mnou sklamaný. A vystavuje sa veľkému riziku znova. Zrejme to nebude len tak, asi mu za to musím naozaj stáť, teda aspoň v to dúfam. Sama sa cítim trochu vinná, mám výčitky za to, čo sa stalo pred vyše dvomi rokmi. Ale každý robí chyby a je tu možno ďalšia šanca.
Keď sa budem zajtra cítiť tak, ako vtedy pod manderlákom, veľkému riziku sa tentoraz vystavím ja. No ty mi za to určite stojíš!
Komentáre
Čo za očakávania
Neber to tak, že všetko sa ukáže akutár zajtra, čo sa nič neukázalo doteraz ?
Vysťažuješ sa, čo máš na srdci, povieš, vypočuješ, čo má na srdci Nemec
ale prečo Nemec, nebol to Angličan ?
nemám očakávania
Nem
A čo Talian, s tým nič ?
Nemčúri sú pomerne upäté povahy, nezdá sa ti ?
to sa len zdá :)